Kabinet

Michal Baláž

na hornom konci námestia
sa niečo deje

vraj skočila
z dvanásteho poschodia
no topánky
mala na nohách

Patrícia Gabrišová

morské panny rozšafné od peny

odhodia anjelské krídla ako chvost

ako malé majú veľa času premýšľať

aké vlastnosti má more

keď doň namočíš prst

ako príliv zamotá hlavu

väčšmi ako ktorýkoľvek muž

Matúš Nižňanský

letná kuchyňa –
v jahodovom kompóte
zapadá slnko

Daniela Burdová

Čítam v semienkach paprade o poslednom daždi,
o mori premenenom na jazero,
hnedým prachom nakreslí na brucho súhvezdia.

Nevieš, kedy kvitne divá mrkva,
že lúčny klinček má úzke steblo,
mesiac sa okrúhli vo mne
a moje vlasy voňajú bobkovým listom.

Prúty lipy narástli tam, kde si ich vystrihal.
Kvapkajú lepkavo,
pomaly vymelú do chodníka puklinu podobnú popraskanej päte.

Popichané prsty prejdú obrubou plášťa bez zastavenia.

Tomáš Straka

na futbalovom ihrisku
zabavia sa bociany
aj bez lopty

Dalfar

Vladimír Ďurka: Mlčanie do vetra. Košice, FACE 2022

Mlčanie do vetra v prvom pláne odkazuje na hovorenie či táranie do vetra. V kontexte samotných básní však znamená ešte čosi, a to základné gesto celej zbierky, totiž oscilovanie okolo úplného minima. Mlčať je to najmenej, čo možno urobiť či povedať. Alebo aj nie, veď mlčať je zlato, v pravej chvíli treba vedieť zostať ticho, a neprehovoriť je často heroickým gestom. Mlčať do vetra znamená nerozprávať, ale súčasne šíriť svoje mlčanie po vetre, posielať ho ako odkaz z púšte.

Eva Pariláková

bude to krátky okamih
ako vietor
pozriem na tvoju tvár
oblak plynúci po modrej oblohe

Peter Kovalik

preletel tam vták
alebo nepreletel
ešte len svitá

Daniela Burdová

Myslela som si,

že to bude jednoduchšie,

ako dokráčať k pobrežiu,

premerať tempá,

vylúpať hrach na polievku,

spájať očká rozpáraného svetra.

Naboso prejdem chodbou

k zárezu svetla v pootvorených dverách.

Juraj Briškár

Súvislosti medzi slnečným svetlom a prebudením sú tak zrejmé, že ich možno zdieľať spolu s rastlinami. Vnímaný svet sa dá jednoducho prežiť, vyskúšať, ochutnať a ovoňať. Vracať sa k nemu v texte, nie je nevyhnutné rovnako, ako nie je nutné uvedomovať si vlastné dýchanie. Pokiaľ však chceme z našich pocitov a dojmov získať viac, musíme prevziať za to, aké sú, zodpovednosť, vedome sa na tom, ako vidíme a hodnotíme, a aký svet nás potom obklopuje, podieľať. Osamelá lyrická báseň Rudolfa Juroleka je systematickým výskumom krehkej a subtílnej moci vnímania. Ukazuje, aký zmysluplný a krásny by mohol byť náš svet, pokiaľ by sme si svoju zodpovednosť za jeho význam dokázali priznať.

Daniela Burdová

Svetlo ako kryštálik v oku

v závejoch je tráva o hlavu kratšia.

Potľapkáš boky hrnca,

s rukami na bruchu akoby kopce pučali.

Uhlíky necháš vyhasnúť,

utrieš paru z okienka na dverách.

Keď pukne plechové vedro plné ľadu,

v peci sa mihnú ulity slimáčikov.

Ľuboš Bendzák

Dopoludnie som strávil vo vani

hýčkal som svoje lenivé telo

a čítal Danteho Peklo

Zdalo sa že už i tento deň

je stratený a vtedy náhle

v svojich predstavách

som vztýčil veľkolepú vežu

Nik nepostavil väčšiu

Juraj Briškár

more nechce byť veľké

dieťa nechce byť milé

kvet nechce byť krásny

a žiaden jesenný list

nechce lietať

noc čo nechcela byť

tmavá ani hlboká

učí ľudí zaspávať

keď nechcú

Jozef Palaščák

Lístie hnije, voda premiešaná s prachom

mrzne do obrazcov, koža na hánkoch puká mrazom, v suchej tráve

môžem ležať prv než v nej stuhne srieň, trnky mrznú, z ich jadierok

zlupujem zubami tenkú dužinu.

Sneh prichádza každý rok neskôr,

aby to všetko prikryl.

Lenka Šafranová

Keby som bol morským vánkom,

ušil by som moru volány.

Uháčkoval z vody čipku,

život mu tak sladko oslanil.

Na tú krásu by som pri tom

ani halier neminul.

Stačí počkať správny vietor

nech rozčerí hladinu.

Ľuboš Bendzák

Bonsaj

Mám chuť

vyhodiť skrine

všetok nábytok a haraburdie

vymaľovať izbu znova na bielo

ponechať si len lôžko

jednu živú rastlinu

Aby bol spánok znova výživný

a deň zrozumiteľný a čistý

Jozef Palaščák

Až vtáky ich plody rozdelia
na spev a trus.

Ak chcem spievať,
môžem písať básne?

Viktor Suchý

V prvej strofe nás lyrický subjekt – v rovine lexiky i kompozície weinerovsky striedmo – oboznamuje s predmetmi dennej potreby, oblečením a holením. Z hľadiska obsahu je všetko v priamom protiklade k chardinovskému luxusu. V druhej strofe zdôrazňuje viacúčelovosť (plechovica slúži ako tanier i pohár) i vyššiu mieru privlastnenia podpísaním vlastným menom. Tretia strofa upresňuje aspekt fyzickej námahy a pomenúva dôležitý predmet. Klinec vnímame ako obyčajnú, lacnú, ba až banálne bezcennú vec, no pre autobiografický lyrický subjekt je „drahocenným klincom“. Prvýkrát naznačuje medziľudský kontakt – vníma ho ako nebezpečný, zraňujúci, motivovaný závisťou a úsilím drahocennú vec mu odňať, preto sa chráni a predmet skrýva.

Marián Milčák

Nadránom prichádza
mati, aby ho chlácholila,
už mŕtva, vedma a cárica,
pohrozí temnotám.

Vypľuje hviezdy, nakŕmi svetlo,
utíši psa, divnému synovi strhne
z tváre mesiac.

Silvia Rosivalová Baučeková

Americká poetka Mary Oliver v básňach opakovane uvažuje o nevyhnutnosti smrti. Zbierku New and Selected Poems som prečítala za necelý mesiac. Lepiacim papierikom som si označila len štyri zo stoštyridsiatich dvoch básní, ktoré túto zbierku tvoria. Potom, keď som si ich spätne prezerala, zastavila som sa pri jednej z nich nazvanej Answers.