morské panny rozšafné od peny / odhodia anjelské krídla ako chvost / ako malé majú veľa času premýšľať / aké vlastnosti má more / keď doň namočíš prst / ako príliv zamotá hlavu / väčšmi ako ktorýkoľvek muž
Myslela som si, / že to bude jednoduchšie, / ako dokráčať k pobrežiu, / premerať tempá, / vylúpať hrach na polievku, / spájať očká rozpáraného svetra. / Naboso prejdem chodbou / k zárezu svetla v pootvorených dverách.
Svetlo ako kryštálik v oku / v závejoch je tráva o hlavu kratšia. / Potľapkáš boky hrnca, / s rukami na bruchu akoby kopce pučali. / Uhlíky necháš vyhasnúť, / utrieš paru z okienka na dverách. / Keď pukne plechové vedro plné ľadu, / v peci sa mihnú ulity slimáčikov.
Dopoludnie som strávil vo vani / hýčkal som svoje lenivé telo / a čítal Danteho Peklo / Zdalo sa že už i tento deň / je stratený a vtedy náhle / v svojich predstavách / som vztýčil veľkolepú vežu / Nik nepostavil väčšiu
more nechce byť veľké / dieťa nechce byť milé / kvet nechce byť krásny / a žiaden jesenný list / nechce lietať / noc čo nechcela byť / tmavá ani hlboká / učí ľudí zaspávať /keď nechcú
Lístie hnije, voda premiešaná s prachom / mrzne do obrazcov, koža na hánkoch puká mrazom, v suchej tráve / môžem ležať prv než v nej stuhne srieň, trnky mrznú, z ich jadierok / zlupujem zubami tenkú dužinu.
Mám chuť / vyhodiť skrine / všetok nábytok a haraburdie / vymaľovať izbu znova na bielo / ponechať si len lôžko / jednu živú rastlinu / Aby bol spánok znova výživný / a deň zrozumiteľný a čistý
