Kabinet

Peter Katina

Jean-Jacques Nattiez Lévi-Strauss a hudba Pavel Mervart 2021. Preložil Josef Fulka.

Podľa Léviho-Straussa majú mýty a hudba spoločné to, že presahujú rovinu artikulovaného jazyka a k svojmu prejavu vyžadujú časový rozmer, a hoci je hudba univerzálny jazyk, je nepreložiteľný.

Dalfar

Josef Pieper: Štěstí a kontemplace, Krystal OP 2021, preklad Jan Frei, Glück und Kontemplation, 1948

Celé podujatie tak vidíme pred sebou ako papierovú skladačku: vo svojej najmenšej forme hovorí, že podstatou ľudského šťastia je kontemplácia, a postupným rozkladaním sa rozvíjajú jednotlivé pojmy, tým najpodstatnejším je zrejme slovo kontemplácia.

Dalfar

Ondřej Galuška: Stručný úvod do filosofie marnosti, Togga 2023

Márnosť prebýva v bezprostrednom susedstve zmyslu a – ako autor ukazuje – sú dokonca nerozlučne prestúpené ako jin a jang každej skutočnosti. Ak nás náboženstvo vehementne a dlhodobo presviedčalo, že pozemské dianie nemá veľký zmysel, ale že až náš posmrtný osud je tým, čo rozhodne o význame všetkého, je to niečo podobné, ako keď celý sled nášho konania je napokon márny, ak sme ho robili výlučne kvôli grandióznemu finále, ktoré sa nevydarí, stratíme v neho vieru alebo dokonca záujem oň.

Dalfar 

Mircea Cărtărescu: Melanchólia, Brak 2024, preklad Eva Kenderessy (Melancolia, 2019)

Cărtăresca možno označiť za magického realistu, ktorý má charakteristické farby, svoje témy a postupy, zároveň je však vzdialený monotónnosti či opakovaniu, naopak, stále sa mu darí skúmať, prekvapovať a pokúšať sa o ambiciózne gestá absolútnej literatúry. V tejto zbierke si zvolil témy detstva, samoty a tela, a z nich vyplývajúcu titulnú melanchóliu. Znova sa objavujú línie a vzory, ktoré ho opakovane fascinujú – priestor mesta, ktoré je vždy verziou snovej Bukurešti, entomologická fascinácia hmyzím beštiáriom, svet snov či citlivosť voči dennému svetlu, oblakom a súmrakom.

Dalfar

Katarína Kucbelová: Modrosleposť, Slovart 2023

Teória modrosleposti sa objavila v 19. storočí v súvislosti s prácou Williama Gladstonea, ktorý si všimol, že Homér v Iliade a Odysei nepoužíva pojem modrej farby, a to ani v spojení s morom či oblohou. Samotný Gladstone nemal na mysli to, že by Gréci trpeli formou farbosleposti, a považoval túto interpretáciu za nedorozumenie; táto teória sa však od svojho nevedomého pôvodcu osamostatnila a Kataríne Kucbelovej poslúžila ako funkčná metafora. Oswald Spengler, ktorého autorka nespomína, sa symbolike farieb a ich súvislostiam s kultúrami venoval v knihe Zánik Západu, kde takisto dementuje modrosleposť ako anatomickú indispozíciu, ale vníma jej metafyzickú podstatu. Antickí Gréci boli podľa neho naviazaní na farby bezprostrednej prítomnosti, teda na žltú a červenú, farby telesnosti a prítomného okamihu. Modrá a zelená sú naopak farbami európskej faustovskej kultúry diaľok, toho neprítomného, na čo tak túžobne hľadíme do nedosiahnuteľnej minulosti a budúcnosti. Grékov definovalo to, čo stálo priamo pred nimi, kým súmračných Európanov definuje práve to, čo tu nie je, čo nedostižne spočíva v diaľke a k čomu sa vzťahujeme iracionálnou túžbou.

Dalfar

Hilma af Klint: Garden of Eden, Rub Gallery Olomouc, 14. 4. – 15. 12. 2023

Ako Hilma af Klint konštatovala v zápisníkoch, maľovala isto a bez opráv, s presnými inštrukciami pre výber tvarov a farieb. Vytvorila stovky obrazov, ktoré nikde nevystavovala, a neskôr intenzívne skúmala a rozvíjala energiu zdroja, ktorého prostredníkom sa stala. Farby a tvary predstavovali svojbytný jazyk, znakový a symbolický systém, v ktorom napríklad žltá farba predstavovala mužský a modrá ženský princíp. Obrazy smerujú ku geometrickým zjednodušeniam, aké neskôr vidíme na Malevičových maľbách, využívajú intenzívne farby a opakovane sa na nich objavujú napríklad tvary špirály, kríža a rastlinné motívy.

Peter Katina

Ted Gioia. Hudba. Podvratné dějiny. Host 2021.
Preložil Marek Sečkař.

Podľa indiánskych mýtov legendárne bytosti stvorili svet pomocou spevu a Gioia nachádza stopy hudby aj v kozmických astrálnych zvukoch, vo vibráciách atómov, v mikrovlnnom žiarení vesmíru. Skúma organické zvukové prejavy rastlín, zvierat a podrobne analyzuje zvuky, ktoré vydávajú rozličné druhy stromov. Je to pozoruhodná hypotéza, pretože hudobní vedci väčšinou prísne definujú hudbu ako vyložene ľudskú činnosť, alebo ako „organizáciu tónových výšok a dĺžok v čase“.

Dalfar

Karl Jaspers: Svetodejinné osobnosti. Petrus 2023. Preložila Patrícia Elexová.

Nemecký filozof Karl Jaspers napísal sériu textov o osobnostiach, ktoré nazýva svetodejinné. Zaujímavý nie je len obsah týchto textov, teda to, čo o štyroch postavách píše, ale otázky v nás môže vyvolať aj forma, akou to robí. Pristaviť sa môžeme už pri výbere: Sokrates, Buddha, Konfucius, Ježiš. A teda Sokrates, nie Platón; Konfucius, a nie napríklad Lao-c´. Takisto sa môžeme pýtať, prečo v dvadsiatom storočí písať a v dvadsiatom prvom čítať o postavách, o ktorých už bolo toľko povedané. A najmä: Prečo si Jaspers zvolil spôsob a štýl, s akým sa v tomto zväzku stretneme?

Róbert Šedivý

Günter Grass: Lokální umrtvení. Atlantis, Brno 2012. Preložil Jiří Stromšík.

Autor drží čitateľa na vôdzke, ako toho bezbranného psíka, o ktorom skôr či neskôr (možno) rozhodne, či bude, alebo nebude rituálne upálený. Čitateľ sa zúčastňuje hry, ale tá mu nedáva šancu – je vystavovaný situáciám, ktoré ťažko precítiť, a priestorom, ktoré ťažko pochodiť. Inými slovami: neprichádza k jeho spomaleniu. Konkrétne miestečko, v ktorom sa dá uvelebiť či aspoň oddýchnuť si, určitý záchytný bod, ktorý mu pošepne, či je tá alebo oná postava taká či onaká, alebo niekam smerujúca, prípadne aspoň bojujúca za akýkoľvek iný atribút, neexistuje.

Dalfar

Ernst Jünger: O bolesti, Mier, preložil Rastislav Nemec, Minor, Kapucíni na Slovensku 2023

Jünger píše predovšetkým ako nestranný pozorovateľ, ktorý konštatuje javy a tendencie doby, no morálne ich neodsudzuje a nevnáša do textu vlastné presvedčenia. Predsa len však konštatuje, čo považuje za adekvátny postoj k bolesti, a pomáha si pri tom príkladmi z minulosti. Bolesť nemáme vytesňovať, ale čeliť jej: „vo svete kultu a héroov je dôležité bolesť do života integrovať, usporiadať život tak, aby bol človek každú chvíľu vyzbrojený proti nej.“ (s. 24) Takúto integráciu bolesti do života nazývame disciplínou.

Miroslav Činčár

Aj keď sa vo filme komunikujú ťaživé témy, priestor, kde k tomu dochádza, neprestáva byť čistý, pôsobí príjemne, pozitívne a optimisticky. Túžbu vytvoriť zmätok v postavách vzbudzuje práve bezpečné vonkajšie prostredie. Nevedomky využívajú existujúci poriadok a v podstate rutinu, aby mohli spokojne a bezpečne revoltovať. Nedajme sa pomýliť – potrebujú bezpečie. Aj keď rebelantsky narúšajú okolie, niekde hlboko v sebe vedia, že tam kdesi je upratujúci školník. Táto istota je dôležitá. Možnosť sa z hazardnej „výpravy“ vrátiť na miesta, kde pravidlá a zákony fungujú, kde to postavy poznajú, je pre ne dôležitá ako spánok. Nastáva metanoia.

Alexander Eckerdt, Laura Kladeková

Spamäti som nedokázal nakresliť ani hlavu, ani ruku, ani ucho, vonkoncom nič.

Večer som nevedel zaspať. Stále som o tom premýšľal. Zdalo sa mi, že nemám prečo žiť.

Ale kreslil som ďalej.

A po roku som už dokázal obstojne nakresliť všetko, čo som vôkol seba videl. Ale nič viac. Akoby moja fantázia ležala zadlávená obrovskou skalou.

Dalfar

Bianca Bellová: Ostrov. Host. Brno 2022.

Izar, Núrit a Chlapec sú tri hlavné postavy, rozvíjajúce hlavné a vedľajšie príbehy, ale za hlavného protagonistu knihy môžeme považovať Príbeh. Ten generuje vášeň rozprávača aj poslucháča, zväzuje dokopy postavy a deje, interpretuje a dezinterpretuje skutočnosť, vrhá svetlo – nezriedka falošné – na minulosť a budúcnosť, prideľuje zmysel a význam ľuďom a ich skutkom.

Peter Katina

Alessandro Baricco: Hegelova duša a kravy z Wisconsinu. Artforum a Konvergencie, Bratislava 2022.

Baricco začínal ako hudobný kritik v denníkoch La Stampa a La Repubblica. Kniha Hegelova duša a kravy z Wisconsinu (1992) prináša v slovenskom preklade štyri eseje o hodnotách klasickej hudby, jej vnímaní a ďalšom smerovaní i o vzťahoch medzi hudbou minulosti a súčasnosti. Eseje pôvodne vychádzali v časopisoch Hranica tieňa a Živá hudba a autor ich prirovnáva k akýmsi rozsiahlym aforizmom, pričom podľa jeho slov v nich chce „rozvrátiť nehybné myslenie pomocou sily intuície.“ Baricco v knihe zavádza pojem musica colta – osvietená hudba, ktorým nahrádza termíny klasická či vážna hudba. Zároveň rozširuje význam pojmu modernosť. Kľúčovou otázkou knihy je, ako zareagovali idea a prax osvietenej hudby na stret s modernosťou.

Dalfar

Stanislav Rakús: Ľútostivosť. KK Bagala, Levice 2021.

Stanislav Rakús nevytvára hrdinov blízkosti, ale približuje a skúma vzdialené postavy z okraja nášho zorného poľa, susedov a príbuzných, ľudí nepochádzajúcich z intelektuálnych alebo literárnych kruhov. Červenolíci, na ježka ostrihaný obchodník Alfonz Radimák je zástupcom samostatného živočíšneho druhu, a zblížiť sa s ním znamená skúmať ho, preklenúť vzdialenosť určitej svojráznosti, nezriedka sprevádzanú pocitom grotesknosti.

Dalfar

Pevný pôdorys domova v autorkiných prózach absentuje. Je v nich silne prítomný genius loci, ale ten prináleží nomádskej sieti, mestu a spoločenstvu, nie domu a rodine. Kaviarne, kníhkupectvá, ulice, byty známych, cesty po Európe – to všetko tvorí dôležitý priestor pre protagonistov a ich vzťahy. Zrkadlí sa to v názve i téme Plánu odprevádzania, a nie je ťažké zmapovať túto tekutosť domova aj v knihe Vandala.

Viktor Suchý

Josef Kroutvor: Pomalu na cestě k Betlému aneb Malá vánoční četba. Archa, Zlín 2020.

Vo Vianočnej knihe odkazujúcej názvom na Mozartovu Malú nočnú hudbu odkrýva Kroutvor čaro starých českých a tiež moravských, rakúskych i slovenských Vianoc so špeciálnym zreteľom na pamäť, poetiku a genia loci Novohradských hôr. Presne dávkuje symboliku, spomienky, staromilstvo a nostalgiu so štipkou sentimentu. V krátkych kapitolách Kroutvor píše o význame sakrálneho času, svetla, skromnosti, pokory, snehu, sviatočných rituálov a pokrmov. Za dôležitú považuje schopnosť detí a pastierov čudovať sa.

Dalfar

Jan Němec, Petr Vizina: Znamení neznámého. Host, Brno 2021.

V knihe opakovane zaznie aj to, že duchovný život máme všetci a že duch je koniec koncov vo všetkom, čo robíme a prežívame. Otázkou je, čo s tým každý z nás spraví a ako tento skrytý dar využije. Nie je to vlastne žiadna idyla – v príbehu Alice Koubovej sa súkolesie duchovnosti neprestajne ostro zarýva do matérie osobnosti, ťažiskom príbehu Markéty Crowe je smrť manžela v okamihu, keď sa im narodil piaty syn, a aj mníška a teologička Denisa Červenková hovorí o svojej noci duše – a ďakuje za ňu.

Vajó, Kladeková

Peter Katina: Hudba inak. Hevhetia, Košice 2019.

Základnou hodnotou textu je čítavosť. Prístupnosť a zároveň odbornosť ju radí k publikáciám, ako je The Rest is Noise Alexa Rossa (v češtine vyšla pod názvom Zbývá jen hluk). Čitateľ, či už modelový alebo empirický, si v nej má z čoho vybrať. Bude to ako u Umberta Eca? Alebo naopak? Profesionálny hudobník možno bude, paradoxne, skôr empirickým čitateľom diela („Tá hanba, čo všetko nepoznám… Rýchlo vyhľadávam na Youtube!“) a nehudobník skôr modelovým – prečíta si, premedituje…

Tatiana Pirníková

Hidden forms. Multimediálna kompozícia Juraja Vajóa (1971). Koncertná premiéra sa uskutočnila 10. novembra 2020 na Prehliadke slovenskej hudobnej tvorby v Bratislave.

Na koncerte účinkovali štyria hudobníci: hráč na vibrafóne, violončele, basgitare, čembale a klavíri. Klavirista a čembalista boli zároveň aj vokalistami, spievali a deklamovali texty. Interpreti sledovali graficko-notovaný zápis skladieb na samostatných listových hárkoch. Tie po odohraní demonštratívnym gestom voľne odhadzovali do priestoru. Súčasťou produkcie bola videoprojekcia mixovaných obrazov hrajúcich interpretov a rôznych neznámych prostredí – veľkomiest, priemyselných oblastí, starých budov.