Daniela Burdová
Myslela som si,
že to bude jednoduchšie,
ako dokráčať k pobrežiu,
premerať tempá,
vylúpať hrach na polievku,
spájať očká rozpáraného svetra.
Naboso prejdem chodbou
k zárezu svetla v pootvorených dverách.
Pena po príboji naplní nádych,
ihličky fialových bodliakov sa zaboria hlbšie,
naškrobená plachta lúpe kúsky kože.
Dnes vyšili tvoje meno
na brucho v kovovom odlesku
na obliečku vankúša.
Ak nezablúdim v súhvezdiach zauzlených vlasov,
objavím pehu v ohybe kolienka.
+++
dni voňajú ako vyžehlená bielizeň
v záhyboch lupienky kože
potme ich zatváraš do zásuvky
múka zhrnutá z dosky sa víri ako popol
k nebu
do stehov uložíš nečitateľnosť lesa
vydrhnuté ovce za bránou potichu čakajú
tiež tam chceš stáť
keď budeš mať zrátané kroky
+++
Po zime kľaknutá tráva,
chodby myší,
vlasy tenšie tam, kde boli zviazané do vrkoča,
kobylky sa pohnú v kuklách.
Hukot počuť ďaleko za kopcami,
v doline sa ozve a zas stíchne.
Do okna padá dážď ako pšenica.
Tvoja dcéra spí s rukami rozpaženými.
Orechy neboli už štyri roky.
Keď ich lúpeš,
prvý zažiari ako kryštálik v mede,
farba vyplní ryhy na koži,
premenený.
+++
Bude sa vracať k prerastenému plotu,
kde zbierala černicové listy,
videla nohy jeleníc,
zapletené v lieskach sa potichu lámali.
Povedala si: pôjdem s prvým snehom.
Vyrovná chodníky,
zakryje odtiene hnedej.
Odložíš spoločné papuče,
päta špička päta špička,
necháš svietiť.
Bude ťa hľadať.
Líška na horizonte,
uľahnutá tráva,
dno vymleté hlbšie.
Koža prerastie,
čo sa zabodlo,
posunie sa hlbšie.
+++
mušt sa pení ako krv
keď sa lisuje hrozno
moje meno medzi jazykom a podnebím
vo vysokej tráve našľapujem do medzier
aby som nezanechala stopy
koža pokrčená z objatia
len bažant vykríkne
postav ma do štrbiny
nech vidím ako mi boky pevnejú
ako každou kvapkou hrubnú steny
drevo bazy v ohni žiari
a nie je predtým ani potom
iba som
bazové kvety stúpajú
v šľapajach peľ zmiešaný s popolom
vietor nezohne ihličie borovíc
+++
predstavovala si si
že v objatí vyplní medzery
uhojdá výdychmi
premení na víno čakanie pozbierané do nádob
deň predtým sneh polámal stromy okolo cesty
nechty ako papier znakujú morseovkou na tvoje líce
zo spánku striehneš na ticho
tvárou k tvári
vypľuješ chĺpky šípok
skrátiš krok
už nebudeš sama
máte rovnakú farbu vlasov
