Juraj Briškár
more nechce byť veľké
dieťa nechce byť milé
kvet nechce byť krásny
a žiaden jesenný list
nechce lietať
noc čo nechcela byť
tmavá ani hlboká
učí ľudí zaspávať
keď nechcú
povedz mi
aký si bol
a ja ti poviem
čo si čítal
kto si neprehodí nohu cez nohu
nenájde vhodné slová
kto nevdýchne dym
nepochopí
smútok oblohy
nad jazerom
s parníkom
nádej
zvoniaci telefón
ktosi vypočuje
mrazenú zeleninu
niekto zohreje
