Juraj Briškár
Pozorovanie hráčov biliardu je krásne a poučné zároveň. Osobitne v prípade, ak k nemu dochádza v prítmí poloprázdneho baru s narastajúcou tmou za oknami a hracím stolom zhora zaliatym svetlom. Ich počínanie má vtedy takmer laboratórny charakter. Podobne ako iní odborníci konajú mlčky. Je zrejmé, že sú už dobre oboznámení so zvolenou pracovnou metódou, svojou rolou, poznajú jej pravidlá i nepísané zvyklosti a nemusia preto jeden druhému povedať ani slovo. K pokojnému priebehu udalosti prispievajú aj presne nacvičené pohyby, chvíle zamysleného sústredenia, ktoré neodkazujú na športové zápasy, snáď s výnimkou šachu, ale skôr na akúsi vážnu, systematickú, bližšie nešpecifikovanú výskumnú aktivitu.
Na rozdiel od futbalu alebo iných kolektívnych športov plných fyzických stretov vyplývajúcich z faktu, že je v nich, vzhľadom na počet zúčastnených, málo lôpt, hráči biliardu v tomto smere netrpia nedostatkom. Nie sú iba vášnivými aktérmi naivne zaujatými rozruchom, ktorý práve vyvolali, ale uvážlivými tvorcami množstva bohatých farebných kombinácií. Objekty, do ktorých udierajú, sú ťažké a tvrdé, lopty pripomínajú iba zdanlivo. Aj ich počínanie je rovnako pevné, nezakladá sa na emóciách, nie je impulzívne, ale skôr premyslené a sleduje určitý zámer. To, na čo v duchu za pevne zovretými perami myslia, sa vďaka kotúľaniu sa gulí po mäkkom povrchu súkna stáva zjavným. Raz jeden, potom druhý váhajú, aby náhle, jediným razantným úderom zmenili všetko. Akoby rozbíjali atómy. Dlhým nástrojom dosiahnu aj na vzdialené miesta stola, a zároveň si ním zachovajú od celého diania odstup.
Biliard je štylizované akvárium. Model logického uvažovania. Ponúka pohľad na kognitívne procesy, ktoré sú všeobecne chápané ako správne, aj keď im chýba kritický odstup, vedomie faktu, že sú po celý čas ako zviera v klietke zajaté vo vlastných rámcoch. Biliard ukazuje, ako my sami, v našich predstavách, a následne fyzicky, vo svete vôkol nás vytvárame väčšinu našich problémov a zložitých situácií. Nárazy do stien potiahnutých súknom a spojených v pravom uhle majú svoje pekné logické následky a pôsobia rozumne rovnako ako úspešný, na dosiahnuté ciele bohatý život. Stačí svoj zámer úderom preniesť na malý okrúhly predmet, a tak ho objektivizovať, vytvoriť na stole určité okolnosti, ktoré si potom vyžadujú, aby na ne ktosi iný tiež nejako z jeho pohľadu rozumne a účelne zareagoval. Rovnako ako rušný deň, aj biliardový zápas je plný rozmanitých predstáv o budúcnosti, vzrušujúceho deja, presne vymedzených úloh, vopred očakávaných výsledkov a s nimi spätých pocitov úspechu, ale aj pochybností, ktoré sa zakladajú na veľmi obmedzenej realite, napríklad vo veľkosti stola, na rovine, ktorá má svoje hranice.
Kotúľanie sa farebných objektov kdesi v kúte miestnosti dokáže zastúpiť hráčov aj toho, kto sa na ich premyslené počínanie s potešením posilňovaným alkoholom iba pozerá. Je to zvláštne, no všetko normálne, a teda v určitom formálnom rámci uzavreté myslenie a konanie, ktorého je cez deň mesto plné, sa večer zmestí na biliardový stôl. Názorne, pritom bez ohlasu, sa tak v ktoromkoľvek bare noc čo noc demonštruje schopnosť našich myšlienok, atómov, buniek ako zrniek prachu vznášajúcich sa v uzavretom nevetranom priestore vstupovať do vzájomných interakcií, vytvárať prekvapivé spojenia, stretávať sa aj míňať, strácať sa aj nachádzať, byť si blízko, a vzápätí nato sa po rozpade pôvodnej kombinácie ako po smrti celku rozpŕchnuť na všetky strany.
Biliard je štylizované akvárium a má svoj nezanedbateľný dekoratívny rozmer. Farebné objekty vrážajú do stien ako ryby a motýle do skla. Do tej miery, do akej sa o hraniciach, uprostred ktorých k pohybu dochádza, neuvažuje, sa jeho dôsledky javia ako nepochpiteľné, nepredvídateľné, tajomné. Prístup k svetu, aký demonštruje biliard, je veľmi ľudský – dynamický, vzrušujúci, plný sústredenej aktivity, neustále sa ním čosi dosahuje a opakovane niekam vedie. Biliardové gule sú ako živé. Síce nemajú kedy myslieť, no vedia mať naponáhlo. Na uvedomenie si objektívnych rámcov cestou k cieľu nie je čas. A tak čím viac sa vráža do stien, tým viac dôvodov niekam ísť vzniká.
Pozorujúc cudziu hru, môžeme vidieť, že tak obmedzene ako biliardové gule a hráči sklonení nad stolom konáme aj my sami. O hraniciach, v ktorých myslíme a žijeme, neuvažujeme. Chodíme hore a dolu, do práce a z práce, do obchodu a z obchodu, do baru a z baru, blúdime svetom ako vlastnou mysľou s nevyslovenoiu výčitkou, že zmysel toho všetkého sa pred nami skrýva. Žiadne tajomstvo však neexistuje. Naše rozhodnutia a trápenia s nimi spojené sú druh biliardu. Vysvetlenie je jednoduché ako výjav z nočného baru zaliaty svetlom. Odpovede na otázky, ktoré si kladieme, sa neskrývajú v mysterióznej hĺbke, ale máme ich rovno pre očami. Nevyžadujú si ponor dovnútra, ale vystúpenie von. Ľahké a bezstarostné opustenie rámcov, v ktorých sa ako otázky javia.
