Z cyklu Neexistujúce výstavy
Lenka Šafranová
Postpartum psychosis
medailón
Materiál: sklo, materské mlieko, látka, kov
Ampulka na lesklej retiazke previazaná belasou stuhou ukrýva pre nezainteresovaného pozorovateľa neznámy obsah. Dátum naplnenia drobnej sklenenej nádoby, uvedený na štítku, odkazuje na zlomové obdobie v živote autorky, čas krátko po prvom pôrode, čo personalizuje a intimizuje inak chladne neosobný predmet spojený so sterilitou nemocničného prostredia. Šperk tak preberá na seba úlohu denníka. Biela farba tekutiny vo vnútri a belasá stuha, ktorou je ampulka previazaná, pomáhajú divákovi spoznať jej obsah. Drobný konceptuálny šperk na prvý pohľad zvýznamňuje materské mlieko a s ním šťastie a eufóriu, ktorú by mala každá matka po narodení dieťaťa prežívať. K tomuto idealizovanému obrazu materstva nabáda aj stereotypné vnímanie rodu zastúpené na objekte belasou stužkou. Napriek prvotným pozitívnym asociaciám môže predstava zmrazovania materského mlieka a jeho uloženia do šperku vyvolať u príjemcu aj dojem neadekvátnosti, čudáctva, tajomstva. S prihliadnutím na názov diela – Postpartum psychosis, vystavený medailón nadobúda iné, už traumatizujúce významy – symbolicky fixuje autorkinu osobnú skúsenosť s popôrodnou psychózou, ktorá ju obrala o možnosť dojčiť vlastné dieťa. Zmrazenie posledného materského mlieka predtým, ako došlo k zastaveniu laktácie, vyjadruje vyrovnávanie sa so smútkom, sklamaním i pocitom zlyhania. Dielo nepopiera estetickú a sentimentálnu hodnotu šperku ani jeho terapeutický efekt daný samotným zmrazením materského mlieka. Potvrdzuje, že puto medzi matkou a dieťaťom nikdy nebolo pretrhnuté.
Šaty žien
haute couture
Materiál: bavlnená látka, kamene
Do série exkluzívnych estetických objektov, ktoré dokumentujú skúsenosť bezprostredne po pôrode patrí aj objekt Šaty žien, reflektujúci materstvo ako formu sizyfovskej lásky. Návštevník vidí pred sebou namiesto očakávaného oblečenia na vešiaku zavesenú jednoduchú nočnú košeľu, takú, aká sa pre ženy po pôrode stáva takmer uniformou. Prezliekanie sa vtedy stráca význam kvôli častému dojčeniu, pretekaniu materského mlieka, potlačeniu potreby starať sa o seba, aj kvôli tomu, že dovtedajší spôsob každodenného života je výrazným spôsobom narušený. Ženy v tomto období nechodia do práce ani do spoločnosti, ich kontakty s inými ľuďmi s výnimkou blízkej rodiny sú obmedzené a po príchode z nemocnice trávia väčšinou celé dni doma, pokúšajúc sa vybudovať si s dieťaťom spoločný denný režim. Košeľa odkazuje na odcudzenie sa matky vonkajšiemu svetu, aj samej sebe. Jej obvyklé použitie sa vo všeobecnosti spája s predstavou intimity, relaxu, spánku, psychického i fyzického oddychu, čo ostro kontrastuje so skúsenosťou ženy na materskej dovolenke, ktorá hosťom otvára dvere v pyžame, často sa stáva predmetom vtipov, vychádzajúcich z povrchného chápania tohto obdobia ako času oddychu, hry a radostnej starostlivosti o dieťa. Objekt takúto predstavu problematizuje, ironizuje, a to nielen samotným faktom vystavenia nočnej košele, ale aj tým, že vrecká na nej sú ťažké, zaplnené kameňmi, ťarchou viditeľnou aj pre tých, ktorí ju nechcú vidieť.
Rodinné striebro
medailón
Materiál: kov, vlasy, látka
Objekt tvorí prameň vlasov previazaných saténovou stuhou, ktoré autorka venovala synovi. Ako memorabília nadväzuje na dôverné gestá tohto druhu v 19. storočí, spojené s rozmachom európskeho romantizmu. Reprezentuje telesnosť, fyzickú intimitu, ale aj ženskosť a krásu. Akt darovania vlasov milovanej osobe nemá však v tomto prípade iba pozitívne konotácie. Autorka ho zbavuje potenciálneho sentimentu tým, že objekt venuje synovi aj ako symbol vynútenej obety. Vlasov uložených v ňom sa nevzdala dobrovoľne, ale vypadali jej v dôsledku hormonálnych zmien prebiehajúcich v jej tele po pôrode. Aktom darovania seba samej dochádza k vyrovnaniu sa s telesnými a duševnými zmenami spojenými s materstvom, s novou rolou. Medailón je akt lásky. Potvrdzuje to aj zvolený dekor chryzantém na jeho vnútorných plochách. V starovekej Číne bol tento kvet považovaný za symbol dlhovekosti, jeho prostredníctvom prial darca obdarovanému dlhý život. Dielo symbolizuje ženskosť, krásu, predošlú identitu, život pred dieťaťom, ale súčasne pripomína ich obetovanie, odkazuje na fyzicky hmatateľnú cenu materstva. Názov diela a jeho pietna úprava radí šperk medzi vzácne osobné relikvie, veci nevyčísliteľnej hodnoty.
