Juraj Kuniak
Pocit strácania je ako dlhý chvejivý tón
gitary Davida Gilmoura.
U nás je ešte stále sneh,
ale už odchádza od domu a odkrýva snežienky.
Pozorujú ich skalkové kamene.
Tiché výbuchy na nich, lišajníky, rastú
v šedivých sústredných výstreloch.
Deň je krátky. Narýchlo neviem,
čo si mám z neho vziať, než sa zotmie.
Les, predtým spiaci, akoby sa už prebúdzal.
Flautovo sfarbené volanie: Kuvik plačlivý.
Je niekde tu, ale nevidno ho.
POHĽAD Z CHOČA
Je niečo dominantné
v čistom vzduchu otvoreného priestoru
nad pásmom kosodreviny.
Krajina má svoje nepokoje,
búrky a drámy, miešanie obsahu,
ale nad všetky ročné obdobia, časy a doby
niekedy ako teraz
vyčnieva pokoj.
Rozprestiera ho viditeľnosť, premeriava ho
plachtenie dravého vtáka,
stúpajúceho po špirále do neba.
Letky rozopäté, chvost ako roztvorený vejár,
konce krídel prstovito roztiahnuté.
Ján sa opiera o palicu
s vyrezávanou hlavicou a medeným zvončekom,
pod fúzmi sa mu zbiehajú chute
a jeho oči sú všade.
Jánovi Kudličkovi
